10 March 2020

Saida maka Sistema komputador?- Esplikasaun kompletu

Saida maka Sistema komputador?

       Sistema komputador maka konjuntu husi komponente komputador sira ne'ebe maka iha ligasaun no suporta malu hodi hala'o prosesamentu ba dadus, no moos atu fo sai resultadu informasaun ba utilizador sira. Sistema komputador iha komponente tolu mak hanesan; Hardware, Software no Brainware. Komponente sira ne'e iha ninia funsaun ida-idak ne'ebe la hanesan. Maibe bainhira iha momentu operasaun komponente refere suporta malu hodi hala'o servisu. Hardware kuandu mesak labele halo operasaun maibe presiza software, no moos software labele funsiona se la iha hardware, nune'e moos kuandu Brainware la iha komponente rua ne'e labele funsiona ka fo sai resultadu informasaun.
sistema komputador mak software, hardware no brainware
Sistema komputador

   Komponente Sistema komputador maka hanesan tuir mai :

1. HARDWARE
Hardware maka komponente sistema komputador ne'ebe maka fisiku, no ita bele haree no kaer, maka hanesan; motherboard, keyboard, mouse, hard disk, power supply no seluk tan.

Hardware iha parte tolu maka hanesan : 
a). Input device
Komponente komputador sira ne'ebe mak nia funsaun atu hatama dadus ba komputador laran, maka hanesan; keyboard, mouse, scaner, web cam.

b). Processing
Komponente komputador ne'ebe maka nia funsaun atu halo prosesamentu ba dadus ne'ebe mak ita hatama ba komputador, mak hanesan; CPU (central processing unit) ka baibain hanaran kakutak komputador.

c). Output device
Komponente komputador ne'ebe maka nia funsaun atu fo sai resultador husi prosesamentu dadus, maka hanesan ; monitor, projector, printer, speaker no seluk tan.

d) Storage device
Komponente komputador ne'ebe maka nia funsaun atu rai dadus sira. Komponente Storage device iha parte rua maka ; Internal storage device no External storage device.

Internal storage device - maka hanesan Hard disk ne'ebe ho kapasidade boot no nia funsaun atu rai dadus permanente, no External storage device maka hanesan memoria RAM (Rondom Access Memory) ne'ebe nia funsaun atu rai dadus provisoriu iha momentu komputador hala'o servisu no bainhira remata ka komputador hamate maka dadus refere sei rai hotu iha harddisk. 

External storage device - maka hanensan flash disk, CD, harddisk External, ne'ebe nia funsaun hanesan moos ho harddisk internal. Atu rai dadus media permanente.

2. SOFTWARE
Software maka komponente sistema komputador ne'ebe maka logika, ne'ebe ita bele haree maibe labele kaer. Komponente software ida ne'e hala'o nia serbisu iha komponente fisiku (hardware) nia laran. Iha software maka komponente fisiku sira bele hala'o ida-idak nia funsaun. Hanesan sistema operativu ne'ebe iha komputador nia laran atu komputador refere bele la'o ho di'ak. Komponente logika sistema komputador  mak hanesan ; Windows, Linux, Microsoft word, Excel, photoshop no seluk tan.

Software iha parte balun maka hanesan tuir mai ne'e :
a). Sitema Operativu (OS)
Sistema operativu hanesan programa ka aplikasaun fundamental ba aplikasaun hotu iha komputador ida nia laran, ne'ebe nia funsaun atu halo ligasaun entre hardware no utilizador. Ita bele hanaran sistema operativu hanesan atu kontrola no maneija ba komponente fisiku no operasaun sira ne'ebe maka la'o iha sistema komputador laran. Ezemplu sistema operativu maka ; Windows, Linux, MacOS no seluk tan. 

b).  Programa Aplikasaun (Aplication)
Programa aplikasaun mak programa ne'ebe prontu ona no hein ita atu utiliza. Programa aplikasaun nia funsaun atu ajuda utilizador komputador hodi hala'o servisu. Ezemplu programa aplikasaun maka : Microsoft office, photoshop, Crome, firefox, Adobe reader no seluk tan.

c). Programa Utilidade (Utility program)
(Utility program) programa utilidade mak komponente sistema komputador logika, ne'ebe nia funsaun atu kontrola komputador wainhira impaktu husi virus, Ezemplu utility program: data recovery, back up, Anty virus, Disk Defragment no seluk tan.

d). Linguajen programasaun (Programing Language)
Linguajen programasaun maka komponene logika nee'be maka nia funsaun ita utiliza hodi kria programa komputador. Ezemplu lianguajen programa mak: Visual Basic, Visual Foxpro,Delphi, no seluk tan.

3. BRAINWARE
Brainware maka komponente sistema komputador umanu ka pessoal ne'ebe utiliza komputador refere. 

Brainware fahe ba parte haat (4) hanesan tuir mai :

a). Programador (Programer)
Programador maka ema ida ne'ebe iha matenek ba linguajen programasaun ida. Linguajen programasaun iha oi-oin, hanesan : Visual Basic, Php, Java, Delphi no seluk tan. Tamba ne'e programador ita bele hanarann ema ne'ebe maka kria programa aplikasaun ne'ebe baseia ba nesesidade.

b). Analizador (System Analyst) 
Analizador mak ema ne'ebe halo analiza ba sistema komputador tuir nesesidade. 

c). Administrator
Ema ne'ebe responsavel no halo maneija ba sistema ida ne'ebe halo opersaun iha komputador nia laran.

d). Operador (operator)
Ema ne'ebe halo operasaun ba komputador ka hala'o programasaun ne'ebe kria ona husi ema programador

Lee moos ida ne'e :
                   ➤ Komponente sira komputador no funsaun ida-idak
                   ➤ Historia evolusaun komputador jerasaun 1 to'o 5

Ida ne'e mak esplikasaun badak kona-ba sistema komputador, Karik liafuan balun ne'ebe maka sala admin husu deskulpa. Se belun sira iha duvidas, sujestaun, ideias konstrutivu atu hadi'a konteudu iha Biotek-fmf bele fo komentariu iha kolum kometariu okos. Ikus liu karik sente publikasaun ida ne'e di'ak ba ita bele sharing ba kolega sira seluk.
OBRIGADU BARAK😎


(keta haluha follow me > muda tun (scroll down) klike iha butaun azul (ikuti) no Like Fanpage Facebook.)

03 February 2020

Oinsa kria website static simples ho HTML no CSS || Tetun

 Benvindu mai iha webblog Biotek-fmf. Iha artikel ida ne'e hau hakarak fahe oituan kona-ba oinsa oinsa kria website static simples utiliza de'it HTML ho CSS mak hanesan imajen iha kraik ne'e.

SAIDA MAK WEB STATIK?

Website statik mak website ne'ebe mak konteudu/content iha laran entry hamutuk dala ida ho script ka source. No kuandu ita atu muda konteudu ka documentus iha laran la fasil, tamba dokumentu/konteudu refere la'o hamutuk ho script, enkuantu website ne'ebe mak muda documentus/konteudu iha laran ho fasil mak web dinamis, eithss stop😄 iha ne'e hau la esplika kona ba web dinamis, tamba artikel ida ne'e foka liu ba web statik.😁😜..Ho esplikasaun badak iha leten ne'e espera katak ita boot iha ona bayangan ruma kona-ba webstatik. Maibe iha ne'e hau la halo esplikasaun teoria web statik, html no css, Tamba ne'e mai ita direitamente tama ba iha pratika nian. 

Lalaok halo web statik ho HTML no CSS

Antes ba iha pratika karik ita boot foin mak aprende html no css baziku liu, no seidauk hatene baze html bele lee artikulu kona ba introdusaun HTML no estrutura HTML parte primeiru nebe mak publika ona, bele klik iha ne'e : Aprende HTML - Parte 1 : Introdusaun 

Tuir mai ita pratika hamutuk oinsa kria web statik ho HTML no CSS step by step no sei sai hanesan imajen iha leten ne'e.

Tools saida mak presiza hodi kria web statik

1. Text Editor
Text editor mak tools ida ne'ebe ita atu ketik kode sira html no css ne'ebe mak prezisa hodi kria website statik. Text editor Notepad aplikasaun ne'ebe mak validu ona iha plataforma windows, maibe karik ita boot hakarak uza ida ne'ebe profesional mak text editor Notepad++, sublime text 3, visual studio code ou seluk depende ita boot.

2. Browser
Website statik ne'ebe mak ita kria ona ho sript html no css iha text editor mak ita atu hare ninia resultadu, sei loke ho browser mak hanesan crome, firefox, opera ect.

Kria loyout web statik uza HTML no CSS

Ok guyss bainhira tools sira iha leten preparadu ona mak tuir mai ita halo layout ba ita nia website statik. ne'ebe mak ho medulu sei sai hanesan imajen iha primeiru ne'e. konjuntu husi ; Header, Navigation, Content, Sidebar no Footer. Tuir mai mak step by step halo web statik;

1. Kria folder ruma iha ita boot sira nia diretori (ezemplu; folder ruma iha my documents) depois loke text editor ne'ebe mak iha ita boot nia komputador/laptop/notebook,  halo new file

2. Bainhira kria kria new file iha text editor mak save as tau file nia naran no estensaun .html(dot html), (ezemplu : save as, file nia naran tau index.html ) no tuir mai ketik tuir /copas script html tuir mai ne'e iha laran.

<!DOCTYPE html>
<html lang="en">
<head>
    <title>BAZE INFORMÁTIKA</title>
</head>
<link rel="stylesheet" href="style.css">
<body>
    <div class="header">

    </div>
    <div class="menu">
        <ul>
            <li><a href="#">HOME</a></li>
            <li><a href="#">KOMPUTADOR</a></li>
            <li><a href="#">Menu</a></li>
            <li><a href="">PROFILE</a></li>
            <li><a href="">ABOUT</a></li>
        </ul>
    </div>
    <div id="section">
        <div class="countiner">
            <div class="title">
                <h1>Pajina Inisiu</h1>
            </div>
            <div class="content">
                <p>Benvindu mai iha website <b>BAZE INFORMÁTIKA</b>. Iha website ida ne'e konjuntu husi materia sira
                    baziku iha
                    area informatika nian.</br>
                    Konteudu sira iha website ida ne'e nia laran mak hanesan tuir mai ne'e:</br>

                    1. Sistema komputador.</br>
                    2. Instalasaun software.</br>
                    3. Instalasaun hardware</br>
                    4. Aprende HTML no CSS.</br>
                </P>

                <h4>
                    <button>
                        <marquee behavior="alternate" direction="left"> Email : faustinofilipe6@gmail.com</marquee>
                    </button>
                </h4>

            </div>
        </div>
        <div class="sidebar">
            <h1>ASESU LINK</h1>
            <h3><a href="https://www.google.com" target="_blank" rel="noopener noreferrer">GOOGLE</a></h3>
            <h3><a href="https://www.youtube.com">YOU TUBE</a></h3>
            <h3><a href="https://web.facebook.com/">FACEBOOK</a></h3>
            <h3><a href="https://biotekfmf.blogspot.com">Web Blog</a></h3>
            <h4>
                <button>
                    <marquee behavior="scroll" direction="left"> Email : faustinofilipe6@gmail.com</marquee>
                </button>
            </h4>
        </div>
    </div>
    <div class="footer">
        <p>
            Copyright @ 2020 Desenvolve husi: <a href="https://web.facebook.com//Faustino_FiLipe">Faustino Miguel
                Filipe</a></br>
            Versaun 1.05
        </p>
    </div>
</body>
</html>

3. Tuir mai halo ninia style tamba kodigu sira iha numeru 2 ne'e html deit tamba ne'e website atu tampilan furak liu mak tuir mai halo tan new file ida nafatin iha ita boot ninia text editor no save as file nia naran tau style no extensaun .css (dot css), ezemplu: save as , file name styel.css. ketik tuir script sira tuir mai ne'e iha laran, se barukten ida hanesan hau karik, copas deit, alias copy paste script tuir mai ne'e iha file sytel.css nia laran.😅😅

body {
    margin: 0px;
    padding: 0px;
    font-family: 'Times New Roman', Times, serif;
}

.header {
    background-image: url(imagen/ulun.jpg);
    width: 1000px;
    height: 130px;
    margin: auto;
}

#section {
    width: 1000px;
    height: 500px;
    padding: auto;
    margin: auto;
}

.countiner {
    background-image: url(background/latarbelakang.GIF);
    width: 750px;
    height: 500px;
    float: right;
    padding: auto;
}
.title h1{
    color: rgb(24, 21, 21);
    text-align: start;
    text-shadow: darkred;
    font-family: Verdana;
    margin-top: 5px;
    margin-left: 10px;
    margin-right: 10px;
    font-size: 18;

}
.content{
    color: black;
    text-align: justify;
    margin: 10 10 10;
    word-spacing: 4px;
    font-family: Georgia, 'Times New Roman';
    font-size: 14px;
}
.content h4{
    font-size: 20px;
    font-family:calibri;
    color: sienna;
    padding-left: 200px;
    padding-right: 200px;
}
.content button{
    background-color:rgb(233, 235, 160);
    border:rgb(63, 185, 185);
    height: 40px;
    border-radius: 7px;
    border-style: dashed;  
}
/*css ba konteudu remata iha ne */

.menu ul{
    background-color: teal;
    width: 1000px;
    height: 40px;
    list-style  : none;                     
    margin      : auto;
    padding: 0px;
}
.menu ul li{
    float       : left;                 
    position    : relative;
    text-align: center;
    margin-top: 5px;
}
.menu ul li a{
    text-decoration : none;                 
    display         : block;
    padding         : 2px 20px;                 
    color           :white;
    font-family     : calibri;  
    font-size       : 18px;         
}
.menu ul li:hover > a {
    font-size: 20px;
    color: hotpink;
}
/*css sidebar nian hahu husi ne*/
.sidebar {
    background-image: url(background/WB02055_.GIF);
    width: 250px;
    height: 500px;
    float: right;
    padding: auto;
}

.sidebar h1 {
    background-color: rgb(94, 67, 27);
    width: auto;
    height: 40px;
    margin-top: auto;
    padding-top: 5px;
    color: rgb(182, 223, 182);
    font-size: 24px;
    font-family: monospace;
    text-align: center;
}

.sidebar h3 {
    color: midnightblue;
    font-size: 18px;
    font-family: Verdana;
    margin-left: 10px;
    margin-top: auto;
    padding: auto;

}

.sidebar h3 a {
    text-decoration: none;
}

.sidebar h3 :hover {
    color: rgb(58, 114, 95);
    font-size: 18.5px;

}

.sidebar h4 {
    font-size: 20px;
    font-family: calibri;
    color: sienna;
    padding-left: 0px;
    padding-right: 0px;
}

.sidebar button {
    background-color: silver;
    border: teal;
    border-radius: 7px;
    border-style: dashed;
    height: 40px;
    border-style: groove;
}

.footer {
    background-color: rgb(85, 78, 78);
    width: 1000px;
    height: 80px;
    margin: auto;
    padding: auto;

}

.footer p {
    color: beige;
    text-align: center;
    font-size: 15px;
    margin-top: auto;
    padding-top: 20px;
    word-spacing: 5px;
    font-family: 'Trebuchet MS';

}

.footer p a {
    color: beige;
    text-decoration: none;

}


Atensaun !!!!!!
Nota : fraze kor mean sript iha numeru 3 style.css nian ka style nian tuir mai ne'e: url(imagen/ulun.jpg), url(background/WB02055_.GIF)no url(background/latarbelakang.GIF) sira ne'e imajen background ne'ebe iha hau nia komputador ne'ebe ita boot sira bele troka ho kor, exemplu: parte header nian fraze  background-image: url(imagen/ulun.jpg); ida ne'e ita boot bele muda fali ba background-color: green; maka husi header nian sei sai fali kor verde, no mos halo hanesan ne'e ba iha background imajen rua sira seluk, ho kor ne'ebe mak diferente.

Esplikasaun sira iha leten iha artikulu ida ne'e mak admin espera katak bele ajuda maluk sira ne'ebe mak aprende iha area informatika nian liu liu ba sira ne'ebe mak baziku liu iha area oinsa kria website uza html no css. Ikus liu karik iha duvidas ou sujestaun ruma bele halo komentariu iha kolum komentariu okos, e Obrigadu barak

Referensia : 
👉W3.ore

21 January 2020

Maneira troka Background foto iha Ms. word

Maneira troka Background foto iha Ms. word

      Ollaa belun sira....iha tutorial ida ne'e ha'u hakarak fahe oituan kona-ba oinsa troka kor backgroud foto. Normalmente atu troka background baibain utiliza aplikasaun /software desing grafic hanesan Photoshop, corelDraw no seluk tan.
     Dalaruma utiliza aplikasaun sira hanesan desing grafic refere la fasil atu troka background. Sa tan ho sira ne'ebe mak foin aprende kona-ba komputador, klaru katak difisil tebes. Tamba ne'e mak ha'u halo tuturial ida ne'e atu ajuda belun sira ne'ebe mak hakarak troka kor background foto medidas hanesan 2x3 ka 3x4 ou kualker medidas.
   

    Maneira ne'ebe mak ha'u halo ne'e laos utiliza aplikasau dising grafiku, maibe uza microsoft office word. Di'ak, oinsa mak atu troka kor background foto mak ho maneira hanesan tuir mai :

    Maneira troka kor background foto iha Ms. word

1. Loke aplikasaun Microsoft office word
2. Klike iha menu Inser depois klike > Pictures 
3. Hili foto ne'ebe mak belun sira atu troka ninia background depois klike Open maka mosu hanesan imajen tuir mai ne'e.

2. Mosu hanesan imajen iha leten ne'e mak belun sira klike foto ida ne'ebe mak atu troka background, maka sei mosu menu Format iha leten. Depois klike iha menu Format > Remove Backgound hanesan imajen iha kraik ne'e.


3. Tuir mai utiliza butaun sira (imajen kraik sirkulu mean laran) ne'e hodi muda lina sira ne'e to'o batas background depois klike Keep Changes. mak sei mosu hanesan imajen iha numeru 4.


4. Bainhira belun sira klike ona Keep Changes mak sei mosu hanesa imajen iha kraik ne'e. Belun sira klike iha menu Inser depois > Shapes no hili shapes rectagulu. 


5. Tuir mai sei mosu hanesa imajen iha kraik ne'e, belun sira klike iha  Shape Fill atu troka ka hili kor depende ita, depois klike iha Wrap Text no hili Behind Text mak shape refere otomatika muda ba kotuk, maka sei mosu hanesa imajen iha numeru 6.


6. Bainhira belun sira edit hotu ona mak sei mosu relustadu hanesan iha imajen iha kraik ne'e.



Ida ne'e mak esplikasaun badak kona-ba oinsa troka background foto utiliza microsoft office word. Karik belun sira iha duvidas ou sujestaun ruma bele tau iha kolum komentariu okos.  Ikus liu keta haluha follow me > muda tun (scroll down ) iha kraik hanehan tombol azul (ikuti).
Obrigadu barak
😎

19 September 2019

Komprensaun Rede Komputador - Esplikasaun Kompletu

saida maka rede komputador ?

     Rede komputador maka sistema ida ne'ebe kompostu husi komputador no rede device seluk ne'ebe servisu hamutuk atu alkansa objetivu ida ne'ebe komum. Objetivu husi rede komputador ne'e mak :
     1. Fahe rekursu hanesan ; fahe uza printer, CPU, memory, hard dsk...
     2. Komunikasaun /troka informasaun, mak hanesan ; eletronika mail, instant massaging, chatting
     3. Asesu informasaun mak hanesan : web browsing (firefox, crome, internet explore )
     Atu alkansa objetivu ida parte hotu-hotu husi rede komputador ida ne'e husu no fornese servisu. Parte ne'ebe husu servisu ne'e hanaran kliente, no fornese servisu hanaran empregada (server). 

Komprensaun Tipu rede komputador

a). Rede LAN (Local Area Network)

     Rede Local Area Network (LAN) mak rede ida ne'ebe iha area ki'ik ida, hanesan iha toko (gedung), eskola, uma, no seluk tan. Agora daudaun rede LAN barak maka bazeia ba teknolojia IEEE 802.3 teknolojia Ethernet uza switch ida ho ninia velocidade transferensia dadus, 10, 100, ka 1000 Mbit/s. Aleinde teknolojia Ethernet agora daudaun teknolojia 802.11 (ka baibain hanaran rede Wi-Fi) dalabarak ema uza hodi halo/forma rede LAN. Fatin ne'ebe fornese rede LAN no ligasaun ho Wi-Fi baibain hanaran Hotspot. 

     Kona-ba rede LAN ida, ekipamentu ida-idak ka komputador iha ninia (daya komputasi) rasik la hanesan ho konseitu terminal (dump). Kada komputador bele asesu informasaun/rekursu ne'ebe eziste iha rede LAN tuir (permission) ne'ebe iha tiha ona. Rekursu hirak ne'e hanesan data ka device hanesan : printer/emprissora. Iha LAN utilizador ida bele moos komunika ho utilizador seluk ne'ebe uza aplikasaun apropriadu.

Rede LAN iha ninia karakteristika hanesan tuir mai :
1. Transferensia dadus lalais no aas
2. Kobre area geografia ne'ebe restrito (sempit)
3. La presiza lina telekomunikasaun ne'ebe kontratu husi operator telekomunikasaun
4. Normalmente komputador ida husi rede komputador sai hanesan server ne'ebe maka regula sistema hotu iha rede refere.

b). Wide Area Network (WAN)

     Rede WAN mak abreviasaun (singkatan) husi teknolojia informasaun iha lian ingles : Wide Area Network, rede komputador WAN ne'ebe ligasaun entre area ne'ebe mak boot/luan, ezemplu : rede komputador entre rejiaun, sidade ka nasaun ida, ka bele moos define hanesan rede komputador servisu sira ne'ebe presiza router no kanal komunikasaun ne'ebe publika. Rede WAN uza hodi halo koneksaun entre rede local ida ho rede local seluk, entaun usuariu ka komputador ida iha fatin refere bele halo komunikasaun ho usuariu ka komputador iha fatin seluk.

c). Metropolitan Area Network (MAN) 

Rede ida iha sidade ida transferensia dadus ho velocidade aas, ne'ebe halo koneksaun iha fatin hanesan : kator, instituisaun governu, eskola, no seluk tan. Rede MAN kompostu husi rede LAN oi-oin. Distansia husi rede MAN ne'e mak 10 to'o 15 Km, MAN mak rede ida ne'ebe  hari'i entre eskritoriu iha sidade ida nia laran entre factores ka ajensia sira.

Dezenu modelu rede LAN, WAN, MAN

Komprensaun Hardware rede komputador

1. Rede Server

Server mak unidade komputador ida ne'ebe serve atu haloot informasaun, no atu jere rede komputador no servi user/workstation hotu-hotu iha rede nia laran. Normalmente rekursu iha server uza hamutuk iha workstation ; printer, disk, usb
Dezenu modelu Server

2. Rede Workstation

Komputador hotu-hotu ne'ebe iha rede ida nia laran ne'ebe liga ba arkivu server no uza rekursu kona-ba server hanaran workstation, Workstation ida mais/menus iha ninia kartaun rede, aplikasaun rede, fiu ida atu liga ho komputador seluk.
Modelu rede Workstation

3. Fiu/cable rede komputador

Iha workstation sei presiza fiu/cable atu nune'e halo koneksaun entre komputador ida ho komputador seluk. Tipu fiu/cable ne'ebe utiliza mak :
     a). Fiu/cable coaxial
     b). Fiu UTP (Unshielded Twisted Pair)
     c). Fiu FO (fiber optic)
Modelu Fiu Coaxial, UTP, Fibra otica

4. NIC (Network Interface Card) kartaun rede

NIC (Network Interface Card) ou kartaun rede ne'e hanesan hardware ida ne'ebe koalia kona-ba komunikasaun sosial atu estabelese ligasaun entre komputador.
Network Interface Card

5. Router TP - Link

Router TP - Link mak hanesan ekipamentu fisiku ida ne'ebe nia funsaun hodi kontrola no maneja internet iha rede LAN nia laran.
Router TP-Link

6. Antena AirGrid

Antena AirGrid hanesan ekipamentu ida ne'ebe  atu haruka, simu no haforsa signal wireless hodi bele halo koneksaun point to point ou point to multipoint. Antena AirGrid bele tiru to'o distansia 15 - 25 Km se kuandu la iha impedementu.

Antena AirGrid

7. Switch

Switch hanesan ekipamentu ida ne'ebe nia funsaun atu konsentra halo koneksaun ba komputador/ ekipamentus ne'ebe konjuntu iha rede ida nia laran.
Switch
Klike Lee moos ida ne'e :
     ➤ Prosesu instalasaun rede LAN (Local Area Network) no Sharig files
     ➤ Historia Evolusaun Komputador jerasaun 1 - 5


     Ida ne'e mak esplikasaun kona-ba komprensaun rede komputador no ekipamentu sira ne'ebe utiliza iha rede komputador. karik iha sujestaun, ideias ruma bele fo komentariu iha kolum komentariu kraik.
OBRIGADU BARAK !!!
😎

Recent post